Archív značiek: Historické kávovary

Mlynček Mahlkönig W1BN: Historické spojenie dizajnu a precíznosti

Mahlkönig je voľbou číslo jeden svetových baristov, hovorí o sebe táto nemecká značka. A je to skutočne tak, keď sa povie toto ľubozvučné slovo, každý, kto čo i len trochu prenikol do tajov dokonalého espressa, vie, že je reč o špičkovom výrobcovi mlynčekov. O kráľovi. O to väčšiu radosť máme, že sa k našej zbierke historických kávovarov mohol pridať aj tento kúsok: Mahlkönig W1BN.

Mahlkönig – kráľ, ktorý vyrábal elektromotory

V roku 1924 vznikla v nemeckom Hamburgu spoločnosť Mahlkönig, v tom čase len málokto tušil, ako výrazne sa zapíše a bude formovať svet kávy. Vo svojich začiatkoch sa totiž spoločnosť sústreďovala najmä na výrobu elektromotorov, zásadné a zrejme aj najlepšie rozhodnutie urobili v Mahlkönig roku 1960 – práve vtedy sa rozhodli, že sa zamerajú čisto na výrobu mlynčekov na kávu. Aj preto o sebe môžu o necelých 60 rokov sebavedomo konštatovať, že sú prvou voľbou svetových baristov, ktorí hľadajú špičkový mlynček Mahlkönig.

Mahlkönig bol pionierom, ktorý sa zaslúžil, že dnes je čerstvo zomletá káva pri príprave dokonalého espressa samozrejmosťou. Nie vždy tomu tak bolo, nie vždy barista zomlel zrno priamo pred vami. Spoločnosť zároveň v sebe spája vysokokvalitné materiály, tradičné postupy, do ktorých vnáša chuť inovovať a prináša niečo nové. Niečo, o čom baristi ešte dnes netušia, ako im to zajtra dokáže pomôcť pri príprave kávy. Jednoducho: Mahlkönig je kráľ mlynčekov na kávu.

Historický mlynček Mahlkönig W1BN

Mlynček na kávu Mahlkönig W1BN je v bežne dostupných zdrojoch v dnešnej dobe zahalený rúškom tajomstva. Ide o historický kúsok, ktorý sa vyrábal s najväčšou pravdepodobnosťou od rokov 1950 do 1960, spoľahlivo teda môžeme tvrdiť, že ide o funkčného veterána. Teda aspoň ten konkrétny mlynček W1BN, ktorý sa nám podarilo zachrániť a zrepasovať.

Mlynček Mahlkönig W1BN zaujme už na prvý pohľad – nadčasový dizajn by pútal na seba pozornosť aj medzi strojmi, ktoré vyrába nemecká značka dnes. Vyhotovený je z kvalitných materiálov, ktorým dominuje hliník, oceľ a železo. Vysoký je 56 centimetrov, no vďaka zlatistej farbe pôsobí subtílnejšie.

Dnes ho nájdete v rôznych aukciách či tržbách v rôznom cenovom rozpätí, pri čom hornú hranicu ťažko určiť, tak ako u predošlých historických kávovaroch, ktoré nájdete na našom blogu. Ak by ste si chceli mlynček Mahlkönig W1BN pozrieť naživo, prípadne ho otestovať, radi vám ho ukážem v našom školiacom centre Espressophille Lab.

Galéria

Zaujíma Vás, ako vyzerá repas kávovaru? Pozrite si naše video:

Nezabudnite zdielať

Mohlo by vás zaujímať

Chcem odoberať nové články

Gaggia – America: Kávovar, ktorý pomáhal pozdvihnúť kaviarenskú kultúru za „veľkou mlákou“

Ďalším klenotom, ktorý sme objavili zapadnutý prachom, prelezený hrdzou a odsúdený na doživotie v zabudnutej krabici, je historický kávovar Gaggia – America. Ak by sme mali a chceli porovnávať s predchádzajúcimi dvoma strojmi – Victoria Arduino Venus Bar a Faema Lambro – tento kúsok bol v najlepšom stave. Aj keď tento prívlastok môže byť skresľujúci, pretože aj tak nás čakalo viac ako 150 hodín práce. Prečo sme sa do toho pustili? Lebo to je neuveriteľne krásny kúsok, v ktorom sa snúbi talianska elegancia a noblesa s americkou dravosťou a energiou.

Gaggia založil firmu až 10 rokov po prvom patente

V roku 1895 prišiel na svet muž, ktorý výrazne ovplyvnil smerovanie sveta kávy. Giovanni Achille Gaggia vlastnil kaviareň v Miláne, bol však fanatikom, ktorý neustále niečo vymýšľal, zlepšoval a skúšal. Okolo roku 1930 bola káva neuveriteľne horká, až tak, že Gaggia ju prirovnával k tomu, ako keby ste prišli do Milána plného hmly – neužili by ste si ho. V septembri 1938 si Gaggia dal zapísať patent na kávovar, ktorý pripravil kávu bez použitia pary. A to bol začiatok novej éry espressa.

Tento milánsky milovník kávy navrhol revolučný piestový mechanizmus, ktorý pretlačí vodu cez zomleté kávové zrno pri vysokom tlaku – vďaka čomu príprava espressa zaberie iba 15 sekúnd. Hovorí sa, že Gaggia sa pri tvorbe tohto patentu inšpiroval americkým vojenským terénnym vozidlom, ktoré využívalo hydraulický systém. Zaujímavosťou však je, že svoju firmu na výrobu kávovarov – Gaggia – založil až o 10 rokov neskôr, teda v roku 1948.

Historický kávovar Gaggia – America

Gaggiovi na konte pribúdali patenty, spokojní zákazníci, nové kávovary a tiež zahraničné trhy. Jeho stroje zaujali miesto nielen v Európe, napríklad veľký úspech zožali v Británii, ale tiež v Amerike, Afrike a Austrálii. K úspechu za „veľkou mlákou“ mu pomohlo aj množstvo Talianov, ktorí sa rozhodli žiť svoj americký sen.

I to bol dôvod, prečo vznikol kávovar Gaggia – America, už zo samotného názvu je jasné, pre aký trh bol primárne určený. Tento historický kúsok sa začal vyrábať v druhej polovici 50. rokov 20. storočia a dnes ide o vzácny model, ktorého nájdete už len zopár kúskov. Zaujme najmä svojím dizajnom, ktorý sa značne vymyká štandardom značky Gaggia. Kombinuje v sebe totiž značke vlastné elegantné čisté línie a noblesu, no tentokrát ide o robustnejší stroj, ktorý symbolizuje silu Ameriky.

Ako prebiehal repas Gaggia – America

Čo všetko sme zvládli za viac ako 150 hodín práce na tomto stroji? Ak ste čítali naše články o historických kávovaroch Victoria Arduino a Faema, viete, že sme aj tento kúsok opäť rozobrali do poslednej súčiastky. Všetko skontrolovali, vyčistili, opravili, nepoužiteľné nahradili novým a opäť všetko s ohľadom na pôvodný vzhľad a technológie poskladali.

Obzvlášť nám dala zabrať hlava, rovnako ako pri Faema – Lambro, hoci sa aj dnes vyrábajú podobné kávovary, rozmery sú odlišné, a tak sme náhradné diely museli vyrábať, kombinovať, upravovať. Vrásky na čele nám narobili tesnenia na piesty: niečo sme objavili v Prahe, no zvyšok sme si museli vyrobiť na mieru. Išlo o systém 5 krúžkov v pieste, ktoré fungujú na podobnom princípe ako guferá v aute, a teda hrajú zásadnú úlohu pri príprave kávy.

A aký osud postretol zrepasovaný kávovar Gaggia – America? Tento historický kávovar po repase však tentokrát nešiel do hotelu či kaviarne, chvíľu sme sa z neho tešili v dielni a robili si na ňom kávu, potom zaujal čestné miesto na výstave v našom Espressophille Labe, kde robíme školenia. Pokojne si ho príďte obzrieť, spoločne s ostatnými kúskami, budeme radi.

Galéria

Zaujíma Vás, ako vyzerá repas kávovaru? Pozrite si naše video:

Nezabudnite zdielať

Mohlo by vás zaujímať

Chcem odoberať nové články

Faema – Lambro: Plynový historický kávovar, ktorý pripravil espresso aj na poli

Hovorí sa, že kto hľadá, ten nájde. Taliansky „bazoš“ je diamantovou baňou, ktorá vám pri troche šťastia ponúkne skutočne klenoty. Pri hľadaní historických kávovarov od renomovaných značiek sme narazili aj na krásny kúsok: Faema – Lambro. Hoci aj tento stroj bol zrelý skôr na večný odpočinok v zatuchnutuj pivnici, nevzdávali sme sa a pokúsili sme sa o resuscitáciu. Ako dopadla a čím je táto talianska značka kávovarov výnimočná?

Káva je veda aj umenie

V roku 1945 vznikla v Miláne spoločnosť Fabbrica Apparecchiature Elettro Meccaniche e Affini, alebo aj skrátene Faema. Za jej zrodom stál Carlo Ernesto Valente, ktorého cieľom bolo, aby značku poznali ako svetového lídra v oblasti výroby kávovarov. Lídra, za ktorého hovorí úspešná minulosť a oplatí sa ho počúvať, keď rozpráva o budúcnosti. Po takmer trištvrte storočí môžeme povedať, že sa mu to podarilo.

Faema považuje prípravu kávy za vážnu vec: ide predsa o vedu a umenie zároveň. Kávu musíte študovať, pochopiť a ak je následne pripravená so starostlivosťou, akú si zaslúži, až vtedy získate potešenie z obyčajného espressa. Roky po druhej svetovej vojne priniesli ekonomický boom, aj vďaka ktorému dosiahlo ľudstvo veľké veci, napríklad začiatkom 60. rokov 20. storočia prvé lety do vesmíru. Alebo zostrojenie kávovaru Faema – Lambro.

Historický kávovar Faema – Lambro

Faema bola a aj doteraz je známa vďaka svojej vynikajúcej tepelnej stabilite a model Lambro nebol žiadnou výnimkou. O to väčším prekvapením môže byť fakt, že väčšina kusov nebola elektrických, ale na plyn. V tom čase ešte elektrická sieť nebola taká stabilná a silná ako dnes, takže plyn sa javil ako spoľahlivejšie riešenie. Navyše s Faema – Lambro ste si mohli pripraviť kávu aj na poli či pláži.

Tento historický kávovar nemal motor ani čerpadlo, človek musel zatlačiť silnú strunu, ktorá suplovala funkciu čerpadla, aby si mohol pripraviť kávu. Hoci išlo o primitívne riešenie, bolo výborne funkčné a spoľahlivé. Na druhej strane, ak ste pracovali ako čašník v talianskej kaviarni a obsluhovali ste Faemu – Lambro, nadreli ste sa ako furmanský kôň. Až nasledujúci model, Faema – E61 Legend dostala do vienka čerpadlo, pri ktorom vo svete kávovarov išlo o prelomové riešenie.

Ako prebiehal repas Faema – Lambro

Keby sme si mohli tipnúť, povedali by sme, že naša Faema – Lambro strávila bez náznaku pozornosti svojho majiteľa v pivnici 20 rokov. Celá bola hrdzavá, zatečená, skrutky skorodované. Keď sme ich začali vyťahovať, boli zatiahnuté tak, že hneď niekoľko z nich to vzdalo a odtrhlo sa. I to bol dôvod, prečo sme sa v priebehu repasu rozhodli použiť nerezové skrutky.

Postup bol prakticky rovnaký ako repas Victoria Arduino – tiež sme celý stroj rozobrali do poslednej súčiastky, tu sme však mali jednoduchšiu prácu vďaka lepšej dostupnosti manuálov a zdrojov informácií. Všetko sme vyčistili – čo išlo – niečo sme vyrobili nanovo, pretože získať náhradné diely je prakticky nemožné. Najviac nám dala zabrať páka, ktorá bola neuveriteľne zanesená a vymeniť sme museli aj silnú pružinu. Rovnako sme nahradili bojler, ktorý držal pokope iba silou vôle.

Tento historický kávovar po repase však tentokrát nešiel do hotelu či kaviarne, chvíľu sme sa z neho tešili v dielni a robili si na ňom kávu, potom zaujal čestné miesto na výstave v našom Espressophille Labe, kde robíme školenia. Pokojne si ho príďte obzrieť, spoločne s ostatnými kúskami, budeme radi.